Prichádzajú mesiace, keď je chladnejšie, menej slnka, dni sú kratšie. Akosi automaticky už očakávame, že spolu s jeseňou príde aj kašeľ, kýchanie, soplenie a iné prejavy chorôb. Naozaj to všetko súvisí s ročným obdobím?
O tom, či ochorieme, alebo ostaneme zdraví, rozhoduje imunita. Teda schopnosť či neschopnosť organizmu odolať vírusom, baktériám, stresu, chladu a inému diskomfortu. Prečo je na jeseň zrazu toľko chorôb? Mení sa v tomto ročnom období imunita?
Dá sa predísť alergii? A čo keď ju už máme? Čítajte „Imunitu môžeme zjednodušene definovať ako schopnosť organizmu brániť sa proti čomukoľvek, čo by mohlo spôsobiť poškodenie zdravia, dokonca i smrť. Je to obranný systém, ktorého orgány, tkanivá a bunky sú rozložené po celom tele. Spolu sa nazývajú lymfatické orgány, ktoré môžeme rozdeliť na primárne, zodpovedné za produkciu lymfocytov, a sekundárne, kde nastáva samotná imunitná reakcia,“ vysvetľuje odborník na imunitu Adrián Doboly z biotechnologického laboratória Natures.
Nerovnováha je riziková
„Základným stavebným prvkom imunity sú bunky nazvané makrofágy, ktoré pohlcujú cudzorodé objekty a rozpoznávajú i ničia poškodené bunky. Ich počet však kolíše v závislosti od stavu organizmu, teda závisí od toho, či sme vyčerpaní, oslabení inou chorobou, ale aj od toho, či sme v noci spali, alebo nie,“ dodáva Adrián Doboly.
Každé vybočenie z rovnováhy – menej spánku, nedostatočný pitný režim, problém v rodine alebo v práci – imunitu oslabuje. Samozrejme, imunita má svoju silu a po jednej prebdenej noci nepríde automaticky choroba. Keď sa však k prebdenej noci pripočíta ďalšia, telo už musí bojovať so stresom z dlhotrvajúceho konfliktu. Keď navyše zabúdame popri starostiach jesť a piť, imunita to zvládnuť nemusí.
Detský kolektív je pre imunitu veľká lekcia
To, že na jeseň sú deti chorľavejšie, berú odborníci ako fakt a dokonca to môže imunite slúžiť. Deti sa totiž rodia s istou imunitnou výbavou, ale keďže je nezrelá, musí sa učiť reagovať na nové podnety. Napríklad aj cez kašlík, soplík či kýchanie. Tieto prejavy pritom vôbec nemusia znamenať infekčné ochorenie. Môžu byť vyvolané napríklad zmenami teplôt a vlhkosti. Choroba prepukne zvyčajne krátko po tom, ako sa deti po prázdninách vrátia do kolektívu.
„Dieťa sa v kolektíve dostane do kontaktu s mnohými vrstovníkmi, pričom navzájom pre seba predstavujú zdroj infekcií,“ hovorí pediatrička MUDr. Lucia Želeňáková z detskej polikliniky Dr. Martinko. Nezrelá imunita dieťaťa reaguje na podnety citlivejšie.
Staré známe škôlkarské soplíky
„V praxi sa stretávame najmä s opakovanými infekciami dýchacích ciest. Prevažujú ochorenia horných dýchacích ciest (nosová a prínosové dutiny, stredné ucho, zápaly mandlí, zápaly hrtana) a asi pri 10 – 30 percentách detí zápaly dolných dýchacích ciest.
U jasličkárov a škôlkarov je bežná chorobnosť vo frekvencii 6 – 8 infekcií dýchacích ciest v priebehu jesene a zimy. Pri starších deťoch (6 – 12 rokov) sú to 2 – 4 epizódy infekcií dýchacích ciest s ľahším priebehom a dobrou odpoveďou na liečbu v priebehu jesenných a zimných mesiacov. Dôležitejší ako frekvencia je však charakter týchto infekcií,“ dopĺňa pediatrička.
Stres náš každodenný
Kým bežné infekcie horných alebo dolných dýchacích ciest imunitu dieťaťa vzdelávajú a pomáhajú jej, stres ju oslabuje. To platí aj pre dospelých.
„Kým krátkodobý a náhly stres stimuluje imunitný systém,
