Kolenný kĺb je najväčší a najzložitejší kĺb v ľudskom tele. Vďaka nemu chodíme. A má ešte jedno naj – ide o najčastejšie poranený kĺb v ľudskom organizme. Pri športe alebo aj pri obyčajnej chôdzi, keď zakopneme. Problémy s ním majú aj ľudia, ktorí nešportujú. Čím všetkým nás kolená dokážu potrápiť? Kedy si ešte poradíme sami a kedy už treba vyhľadať lekára?

Na začiatok trocha anatómie, ktorá nám pomôže pochopiť, prečo máme tak často patálie s kolenami. Koleno vyzerá jednoducho, ale je to komplikovaný kĺb. Najkomplikovanejší v ľudskom tele. Skladá sa zo štyroch kostí.
Najväčšia je stehenná kosť, ktorá sa spája s kosťami predkolenia pomocou kĺbového puzdra a väziva. V prednej časti kolena sa nachádza jabĺčko. Pri ohýbaní kĺže v stehennom kostnom záreze. Koleno sa pri pohybe vystiera, ohýba a vykonáva ľahké rotačné pohyby. Základnými svalovými skupinami sú tu Musculus quadriceps na prednej časti a hamstringy na zadnej časti stehna.
A to ešte nie je všetko
Súčasťou kolena je aj kĺbová chrupavka, ktorá pokrýva vnútrokĺbové dotykové plochy. Spolu s kĺbovou tekutinou tvorenou v kĺbovom puzdre pomáha hladkému pohybu kĺbu. V mladosti je chrupavka jemná a hladká, vekom postupne vysychá, puká, deformuje sa a odlučuje. Tento jav sa nazýva artróza.
Hlavnými stabilizátormi kolena sú skrížené väzy – predný a zadný. V strede kolena sa navzájom krížia. Predný skrížený väz stabilizuje predkolenie proti posunu dopredu a zadný proti posunu dozadu. Po bokoch sa ešte nachádzajú bočné väzy. Väzy plnia svoju funkciu najmä pri rotačných pohyboch a pri ich poškodení nastáva nestabilita kolena.

Keby sme to jednoducho zhrnuli, kosti sú pevnou oporou kolena, svaly zdrojom pohybu a väzy stabilizujú koleno v jednotlivých polohách.
Kto by nepoznal meniskus?
Táto chrupavka mesiačikovitého tvaru sa nachádza na oboch stranách kolena medzi stehennou kosťou a kosťou predkolenia. Rozoznávame vnútorný a vonkajší meniskus. Ich hlavnou funkciou je tlmenie nárazov pri dopadoch na koleno. Zároveň stabilizujú kolenný kĺb vyplnením nerovnakých tvarov naliehajúcich kostí. Ak máte problémy s kolenom, často sa týkajú práve menisku.
Od odkázanosti k samostatnosti
Bolesť kolenného kĺbu je viac ako len nepríjemná. Znemožňuje chôdzu a tým plnohodnotný pohyb a fungovanie, človek je zrazu do menšej či väčšej miery odkázaný na pomoc okolia. Opätovné nadobudnutie samostatnosti je hlavnou motiváciou, pre ktorú aj najväčší odporcovia medicíny súhlasia s operáciou.
Po operácii a rekonvalescencii totiž prichádza obnovená pohyblivosť a bezbolestná chôdza, ktorú mnohí pacienti nezažili už roky. Lekári odporúčajú výmenu kolenného kĺbu najmä pri osteoartróze, no sú aj ďalšie príčiny poškodenie kolien: reumatoidná artritída, hemofília, dna, odumretie tkaniva v dôsledku poškodeného zásobovania krvou, neobvyklý rast kostí, poranenie, deformita.
Keď sú príčiny mechanické
O mechanických príčinách bolesti kolien hovoríme, keď sú spôsobené zranením, nadmernou záťažou alebo opotrebovaním. Niektoré poranenie môžu viesť k zvýšenej bolesti, poškodeniu kĺbu až k invalidite. Preto treba s bolesťou kolena rozhodne vždy ísť k lekárovi, ktorý určí optimálny typ liečby. Mechanickou príčinou môže byť aj: voľný fragment chrupavky alebo kosti, vykĺbený kolenný kĺb, zmena chôdze pre bolesť bedra alebo chodidla.

Kedy treba ísť na operáciu
Kým sa lekár rozhodne pre operáciu, odporučí vám najskôr iné možnosti. Operácia nie je liečba prvej línie. S najväčšou pravdepodobnosťou vám najskôr poradí veľmi účinné výživové doplnky, ktoré pomôžu premazať kĺb. Sú drahé, ale pomôžu. Obstreky sa postarajú o zmiernenie bolesti a rehabilitácie vás naučia lepším pohybovým vzorcom plus prinesú úľavu od bolesti. Môže sa stať, že nič z toho nezaberie alebo pomôže len na krátko.
Ak budete naďalej pociťovať bolesť (aj v spánku), stuhnutosť v kolennom kĺbe, zníženú pohyblivosť, depresiu pre zníženú mobilitu a budú vám vznikať opuchy, je čas na operačný zákrok. Po operácii a prekonaní pooperačného obdobia sa opäť budete môcť tešiť z plnohodnotného života.
Najčastejšie príčiny ťažkostí s kolenom
Úrazy: Stávajú sa najmä pri športe alebo pri zakopnutí. Vtedy dochádza k náhlym zmenám rotácie kolena pri zmene smeru, výskokoch alebo pri kontakte s protihráčom. Nebezpečenstvo úrazu je vysoké pri futbale, hokeji, basketbale aj squashi. Netýka sa to len vrcholových, ale aj rekreačných športovcov.
Degeneratívne zmeny: Už po 40. roku života sa začínajú prejavovať zmeny súvisiace s opotrebením kĺbu. Športovci pociťujú ťažkosti aj skôr. Lekári sa v praxi stretávajú aj s ľuďmi, ktorí nikdy nešportovali a prichádzajú s bolesťami kolena. Hovoríme o artróze kĺbu.
Vrodené zmeny: Majú ich pacienti s hypermobilitou a laxitou kolenného kĺbu, najmä v oblasti jabĺčka. V preklade: ide o vrodenú poruchu pevnosti spojiva – kĺbového puzdra a väziva.
S operáciou radšej neotáľajte
Keď prepukne bolesť kolena, mnohí majú tendenciu bolesť potláčať, prekonávať a snažia sa ďalej normálne fungovať s tým, že koleno šetria a očakávajú, že bolesť pominie. Takto si však môžete ešte viac ublížiť a poškodenie kĺbu môže byť časom už nenávratné. Preto treba pri bolesti čo najskôr navštíviť lekára – ortopéda (prípadne traumatológa), ktorý vás vyšetrí a pošle na röntgen a magnetickú rezonanciu. Na základe výsledkov všetkých vyšetrení môže odporučiť rehabilitáciu, urobiť obstrek kolena a pravdepodobne aj poradí zvážiť operáciu. Tej sa netreba báť. Artroskopická operácia kolena je zákrok jednodňovej chirurgie, ktorý vás (spolu s následnou rehabilitáciou) vráti do plnohodnotného života, a to vrátane športu, už o niekoľko týždňov.
Čo je artroskopia kolena
Ide o miniinvazívny zákrok bez vedenia veľkého rezu kožou a inými mäkkými tkanivami. Potrebné sú len dva malé rezy (pol centimetra až centimeter). Je možná celková, regionálna alebo spinálna anestéza. Regionálna anestéza vás znecitlivie od pása nadol, lokálna znecitlivie iba oblasť kolena. Operatér vloží do kolenného kĺbu malú kameru (artroskop) napojenú na monitor, kde sa zobrazujú pomery kolenného kĺbu. Pomocou tohto obrazu sa operatér orientuje, cez pomocné dierky zavádza chirurgické nástroje. Artroskopia je šetrný zákrok jednodňovej chirurgie, po ktorom je rana menej bolestivá, koleno menej stuhnuté a pacient potrebuje menej času na zotavenie a návrat k plnohodnotnému životu.

Ako prebieha artroskopia kolena
Premiestnia vás na operačnú sálu a podajú vám anestéziu. Vydezinfikujú vám pokožku operačnej plochy.