S doktorom Dobiášom som sa stretla uprostred horúceho dňa krátko po tom, ako sa mu skončila služba na záchranke. Mal plné právo ísť rovno domov a oddychovať. On však meral cestu do svojej kancelárie na univerzite, aby sme sa pozhovárali o letných úrazoch, prvej pomoci, acylpiríne, vodke na raňajky aj o všeličom inom.
Môžete dostať alergie a ekzémy pod kontrolu jedlom? Čítajte Čo je najdôležitejšie vedieť o prvej pomoci?
Vyskúšať si ju a nacvičiť. Rozprávať vám o nej môžem aj dva týždne, ale z toho si ľudia nič nezapamätajú. Keď sa niečo stane a treba použiť dve ruky a hlavu na záchranu života, nevedia urobiť nič. Preto hovorím, že najdôležitejšie je vyskúšať si to. Ukážem vám bez jediného slova resuscitáciu na figuríne a potom vás požiadam, aby ste to zopakovali. To je najlepší spôsob, ako sa naučiť prvú pomoc.
Ani profesionál nemusí vedieť nič o teórii prvej pomoci, ale vie, ako stláčať, dýchať, ako hlboko, ako ťažko, ako rýchlo, každé štyri minúty adrenalín, každé dve minúty analýza EKG, ak nie je výboj, pokračovať v resuscitácii. Pokiaľ si človek nekľakne k figuríne a nevyskúša si to, tak len z teórie sa prvú pomoc nenaučí.
Sú osožné kurzy prvej pomoci?
Na kurzoch, aké sú napríklad v autoškolách, vás celú prvú pomoc nenaučia. Naučia vás niektoré praktické veci, povedzme ako uložiť človeka do stabilizovanej polohy alebo ako silno pritiahnuť tlakový obväz. Správne je pritiahnutý vtedy, keď vám zranený povie, že mu tŕpnu prsty.
Základný kurz prvej pomoci trvá osem vyučovacích hodín, má svoje osnovy a kvalifikovaného inštruktora s predpísanou výbavou.
Niekoľko rokov fungoval na Slovensku projekt Krajina záchrancov, ktorého cieľom bolo naučiť ľudí poskytovať prvú pomoc. Pomohla táto forma osvety?
Projekt sa už síce skončil, ale je fakt, že odvtedy sa o prvej pomoci viac hovorí aj píše. Predtým sa k prvej pomoci vyjadroval kadekto, často aj nekompetentne. Nie každý zdravotník automaticky ovláda prvú pomoc, ani špičkový chirurg to nemusí vedieť. Medici síce majú prvú pomoc hneď v úvode štúdia, ale poznatky sa posúvajú, čo platilo pred piatimi rokmi, nemusí už platiť dnes.
Na lekárskej fakulte v Bratislave sa medici učia prvú pomoc zhruba od roku 2004. Predtým to nebolo pre prednášajúcich atraktívne. Prvá pomoc nie je veda, ale v pozadí je vedecký výskum. Inštruktor musí poznať tieto vedecké zákonitosti. Aj laici by mali absolvovať preškolenie v dvoj- až štvorročných intervaloch. Za tých pár rokov sa môže kadečo zmeniť, niečo pribudne, niečo sa zasa vypustí, lebo to nie je účinné.
Čo sa napríklad zmenilo?
Kedysi sme sa učili, že pri krvácaní sa dáva škrtidlo a viedli sa debaty o tom, či ho dať nad ranu alebo pod ňu. Dnes sa už škrtidlo nepoužíva.
Čo je pri osvojovaní prvej pomoci najdôležitejšie?
Jednoznačne praktický nácvik a opakovanie. Dôležité je upevňovať manuálnu pamäť. Zoberme si napríklad Heimlichov manéver. Keď sa človek dusí, tak sa mrví, pokúša sa kašlať, vy teda musíte presne vedieť, kde a ako silno ho máte stlačiť. To sa naučíte na figuríne vyrobenej veľmi realisticky pomocou materiálov verne napodobňujúcich ľudské telo.
(zdroj: Foto - Adobe stock)Čo je pri poskytovaní prvej pomoci absolútna priorita?
Laici sa ma zvyknú pýtať, čo keď budem musieť poskytnúť prvú pomoc človeku, ktorý je v bezvedomí, nedýcha, krváca a má aj zlomenú dolnú končatinu. Čo mám v takom prípade robiť? Nech akokoľvek lovím v pamäti, za posledných desať rokov záchranárstva na plný úväzok som sa s takýmto prípadom nestretol. Ale postupujme systematicky.
Prioritne sa treba zamerať na zastavenie krvného obehu a dýchania. Čiže začnem stláčať hrudník a aplikovať záchranné dýchanie. Keď stojí krvný obeh, človek nekrváca. Rozhodne však treba resuscitovať, lebo po štyroch minútach je mozog nenávratne poškodený. Zlomená noha je v tomto momente nepodstatná. Čiže nie je dôležité len vedieť dať prvú pomoc, ale aj poznať súvislosti. Pri prvej pomoci nepoužívame slová ako možno, alebo. Všetko je jednoznačné.
Oživujete vždy alebo sa vám už stalo, že ste nezačali resuscitáciu, lebo ste videli, že nemá zmysel?
Zasahujem vždy, minimálne musím človeka vyšetriť. Niekedy veci nie sú také hrozné, ako si myslí človek, ktorý volá záchranku. Potom sú však aj prípady, keď je všetko jasné, napríklad keď ma zavolajú k človeku, ktorý sa hodil pod vlak. To je extrémny prípad. Oveľa častejšie sú infarkty. Väčšina infarktov vyzerá tak ako ja teraz, keď sa s vami rozprávam. Vtedy sa pýtam. Aké máte ťažkosti? Kedy sa to začalo? Už sa vám to niekedy stalo? Ako dlho to už trvá? Keď mi človek povie, že nie dlhšie ako desať minút pociťuje tlak na hrudníku, tak som si na 80 percent istý, že ide o infarkt. Vtedy urobíme EKG a máme výsledok.
Na čo by si ľudia mali dávať pozor v lete?
Ľudia aj vedia, čo by nemali robiť, no za určitých okolností to risknú. Všetci vedia, že obezita je škodlivá, že škodí veľa soli a cukru, že nemajú fajčiť, piť alkohol a treba jesť ovocie a zeleninu. Napriek tomu fajčia, pijú a prejedajú sa. Po dvadsiatich rokoch takéhoto životného štýlu začnú nadávať na hlúpych doktorov, ktorí ich nedokážu vyliečiť. Tým chcem povedať, že ľudia nepredvídajú dôsledky svojho správania, a to nielen v lete, ale stále.
Stretávate sa s nedostatočným pitným režimom?
Mnohí si myslia, že ranná káva a dva litre koly je pitný režim. Nie je. Ani pivo nie je pitný režim.
Čo hovoríte na zvyk dať si každé ráno na zahraničnej dovolenke panáka?
S tým súhlasím. Prednostne biely alkohol, ale môže byť aj brandy alebo whisky. V hrubom čreve máme osídlenie istými baktériami, v južnejších krajinách je zloženie iné. Naše črevo reaguje na zmenené podmienky zrýchlením prechodu potravy. To sú tie známe dovolenkové hnačky. Malé množstvo alkoholu v objeme dva centilitre je určitou prevenciou črevných problémov. No ani to nepomôže, keď si nebudeme umývať ruky a šúpať ovocie. Či už ide o prevenciu alebo prvú pomoc, vždy treba dodržiavať súbor opatrení.
Na čo by ste ešte osobitne upozornili?
Na deti. Dnešné deti po celý školský rok sedia. Buď sa učia v škole alebo doma, hrajú počítačové hry, pozerajú televíziu. Nemajú fyzické návyky a kondíciu. Nevedia behať, dokonca ani chodiť po schodoch. Potom prídu prázdniny a padajú z bicyklov, zo stromov, topia sa vo vodách. Mnohí idú k starým rodičom a tí si s nimi nevedia poradiť, sú nepripravení. Potom sa stávajú úrazy.
Predminulé leto sa hneď v prvý deň prázdnin stali na Slovensku len v 1 okrese dva smrteľné úrazy detí. Jeden pri jazde na bicykli, chlapec spadol, resuscitácia bola neúspešná. Bez prilby tu nepomohol ani drahý bicykel. Druhé dieťa sa utopilo v záhradnom bazéne. Takéto úrazy sa každoročne opakujú.
A čo zanedbávajú dospelí?
Každé leto hovoríme o prvej pomoci, napriek tomu idú ľudia do vody najedení, opití, nepripravení. Matka sedí na brehu, mobil v ruke, usilovne si s niekým píše a vôbec si nevšimne, že hlava jej dieťaťa zmizla pod hladinou. Dieťa vo vode nesmiete spustiť z očí. Stačia tri, štyri nestrážené sekundy a môže sa utopiť. Potom sú tu slnečné popáleniny. Mnohí chcú byť krásne hnedí za 24 hodín, ale sú len červení, koža sa šúpe, bolí to, letia na pohotovosť.
Pritom je dosť informácií o tom, že na slnko si treba zvykať postupne a obmedziť pobyt na slnku spočiatku na 15 minút. Treba si uvedomiť aj to, že ultrafialové lúče prenikajú cez oblečenie – cez tričko, cez šaty, šiltovku – aj cez rôzne tienidlá.
(zdroj: Foto - Adobe stock)Každoročnými tragédiami sú aj úmrtia detí v rozpálených autách.
Automobilky už implementujú do systémoch v autách signály, ktoré vodiča upozornia, aby pri odchode z auta skontroloval zadné sedadlo. V Spojených štátoch robila skupina novinárov prieskum, ktorý bol neskôr ocenený najvyššou novinárskou cenou. Títo novinári zozbierali príbehy rodičov, ktorí nechali svoje dieťa zomrieť v rozpálenom aute.
Výsledky prieskumu boli prekvapujúce. Nerozhoduje tu vek, vzdelanie ani inteligencia, môže sa to stať každému, bez ohľadu na spoločenskú vrstvu. Pred niekoľkými rokmi takto zomrelo dieťa v Nitre. Otec ho viezol do škôlky a zabudol, že ho má v aute. Po práci ho tam našiel mŕtve. Otec po dvoch rokoch zomrel na infarkt.
Ako sa to môže stať? Ako to, že niekto zabudne na dieťa?
Mozog niekedy reaguje zvláštne, je to ako keď mimovoľne odbočíte na inú trasu, než ktorou zvyčajne chodievate do práce. Máte plnú hlavu starostí, zamyslíte sa alebo ste v strese. Preto sa odporúča dať si na zadné sedadlo vedľa dieťaťa vec alebo veci, ktoré budem nevyhnutne potrebovať v práci – kabelku, mobil, notebook. Vyzerá to surovo, že si spomeniete na mobil a nie na dieťa, ale môže mu to zachrániť život. Automatizmy sú niekedy kruté.
Ako dlho dokáže človek prežiť v rozpálenom aute?
