Väčšina z nás ho zaregistrovala kedysi dávno na hodine chémie a vzápätí naň úspešne zabudla. Tento prvok nie je hrdinom, na ktorého by vás stále niekto upozorňoval. V tele ho máme len stopové množstvo, napriek tomu je nenahraditeľný.

Nachádza sa v rastlinách, živočíchoch aj v ľudskom tele. Organizmy ho obsahujú iba v stopových množstvách, no aj tak sa bez neho nezaobídu. Napríklad v baktériách je molybdén potrebný pre metabolizmus dusíka.
Oproti zinku, ktorý slúžil ľuďom už niekoľko storočí pred naším letopočtom, molybdén objavili až v 18. storočí vo forme kyseliny molybdénovej v neraste molybdenit. Zvláštny názov molybdén pochádza z gréckeho slova molybdaina (tuha), pretože nerast molybdenit sa podobá tuhe.

Čistič a staviteľ ľudského tela
V ľudskom organizme je molybdén kofaktorom (látkou pripojenou k molekule) niektorých enzýmov, ktoré sa podieľajú na priebehu viacerých biochemických reakcií. Na správne fungovanie bežných životných funkcií je molybdén nenahraditeľný. Predovšetkým ide o degradáciu už nepotrebných nukleotidov, teda stavebných zložiek nukleových kyselín DNA a RNA. Konečným produktom tejto „likvidácie“ je kyselina močová. Organizmus sa takto zbavuje nepotrebných molekúl, ktoré sa v ňom denne vytvárajú.
Predplaťte si Magazín zdravia
https://www.petitpress.sk/predplatne/magazin-zdravia/
