Nemá ju každý, stojí za väčšinou osobných i profesionálnych úspechov. Emocionálna inteligencia sa formuje od útleho detstva. Aj človek s nízkou emocionálnou inteligenciou na nej môže pracovať a zvýšiť jej úroveň. Ako to urobiť? A prečo je emocionálna inteligencia dôležitá? Radí Hana Filipová, odborníčka z terapeutickej platformy Hedepy.

Týka sa len 36 percent ľudí na svete, stojí za viac ako 60 percentami osobných a profesionálnych úspechov. Emocionálna inteligencia, nazývaná aj emočná inteligencia alebo skratkou EQ, je schopnosť ľudí identifikovať a kontrolovať svoje emócie vo vzťahu k sebe i k svojmu okoliu.
Tvorí ju päť základných zložiek: sebauvedomenie, zvládanie emócií, schopnosť motivovať samého seba, empatia a umenie medziľudských vzťahov. „Pomáha nám, aby sme vedeli lepšie zvládať a korigovať svoje emócie či kvalitne reagovať na situácie okolo nás,“ vysvetľuje Hana Filipová, terapeutka Hedepy.
Pomáha vzťahom doma aj v práci

Emocionálna inteligencia má veľký vplyv na naše vzťahy, či už doma, alebo v práci. „Vďaka nej dokážeme v partnerskom vzťahu efektívne komunikovať a vyjadrovať partnerovi empatiu. V práci nám pomôže lepšie zvládať stres, udržiavať svoje emócie pod kontrolou a ľahšie nadväzovať kontakty s inými ľuďmi,“ objasňuje vplyv emocionálnej inteligencie terapeutka a zároveň dodáva, že emocionálna inteligencia je istým spôsobom zručnosť, na ktorej vieme v priebehu života pracovať a rozvíjať ju.
Ovplyvniť ju môžu rodičia, učitelia i priatelia
Emocionálna inteligencia sa začína formovať od útleho detstva a značnú rolu v tomto procese zohráva rodina. „Deti prežívajú základné emócie ako radosť, smútok, strach alebo hnev už v dojčenskom veku. Rodičia hrajú kľúčovú úlohu v tom, ako dané emócie regulujú alebo ako na ne reagujú,“ vysvetľuje Hana Filipová.
Predplaťte si Magazín zdravia
https://www.petitpress.sk/predplatne/magazin-zdravia/

„V predškolskom veku deti začínajú rozpoznávať aj emócie druhých ľudí, učia sa vyjadrovať svoje pocity slovami a experimentujú s kontrolou svojich emócií. V tom im okrem rodičov pomáhajú aj učitelia, ktorí ich učia, ako zdravým spôsobom reagovať na svoje emócie,“ hovorí terapeutka.
Aj prostredie vychováva
Podľa Hany Filipovej sa deti v školskom veku učia zvládať frustráciu, stres, ale aj vnímať, ako emócie ovplyvňujú ich vzťahy. V adolescentom veku sa zas učia vyrovnávať s intenzívnejšími emóciami a kľúčovú úlohu v tom zohrávajú aj rovesníci či blízki ľudia. „Rozvoj emocionálnej inteligencie je úzko spätý s kognitívnym vývojom a tiež s prostredím, v ktorom deti vyrastajú,“ dodáva terapeutka.