Každý siedmy tínedžer na svete má duševné ochorenie, väčšina porúch sa v tom veku neodhalí, a teda ani nelieči. Výsledkom je zhoršujúce sa duševné zdravie mladých ľudí. Samovražda je štvrtou hlavnou príčinou úmrtia vo veku od 15 do 29 rokov. Dáta sú neúprosné, otázka je, ako s nimi naložíme.
Terapeutka Hana Filipová: Aj človek s nízkym EQ môže byť časom emočne inteligentný Čítajte Panické ataky, obsedantno-kompulzívna porucha, depresia či vyhorenie sú pre mnohých mladých ľudí každodennou realitou. Schopnosť vyhľadať odbornú pomoc býva často kľúčová na zlepšenie zdravotného stavu, no spoločenská stigma obklopujúca duševné ochorenia celý proces uzdravenia spomaľuje.
Podľa National Alliance of Mental Illness trvá v priemere jedenásť rokov, kým človek vyhľadá pomoc odborníka. Život s neliečenou duševnou ťažkosťou pritom môže mať vážne následky – znižuje kvalitu života a môže viesť až k pokusu siahnuť si na život.
Ani zdraví, ani chorí
Svetová zdravotnícka organizácia definuje duševné zdravie ako stav, keď je človek spokojný so svojím životom, využíva svoje schopnosti a svoj potenciál, zdravým spôsobom zvláda bežný životný stres, rieši problémy, vytvára a udržiava zdravé vzťahy. Vnímaná pohoda posilňuje odolnosť a sebavedomie, ktoré sú potrebné na úspešné zapojenie sa do spoločenstva, spoločnosti, profesionálneho života a vzťahov.
(zdroj: adobe stock)Na opačnom konci spektra sú duševné poruchy. Treba si však uvedomiť, že neprítomnosť duševnej choroby nemusí vždy znamenať skutočné duševné zdravie. Väčšina ľudí sa nachádza niekde medzi týmito dvomi protiľahlými pólmi. Duševne môže ochorieť ktokoľvek, dokonca je to pravdepodobnejšie ako to, že dostane rakovinu.
Stres a tlak je pre mnohých neúnosný
Posledné roky priniesli mnoho náročných stresujúcich udalostí. Mimoriadne citlivo ich vnímajú deti, tínedžeri a mladí ľudia. Spúšťačmi duševných porúch sú aj sociálne siete. Zo štatistík duševného zdravia mladých naskakujú zimomriavky. Čoraz viac mladých ľudí bojuje s úzkosťou, stresom či s depresiami. Výnimkou nie sú ani sebapoškodzovanie a myšlienky na ukončenie života. Od roku 2021 počet duševných porúch mladých narástol o 300 percent. Dôležité je identifikovať spúšťače, priznať si problém, požiadať o pomoc, navštíviť odborníka a naučiť sa techniky a cvičenia na zmiernenie ťažkostí.
Zlomená duša je ako zlomená noha
Keď má človek chrípku alebo si zlomí nohu, lieči sa a nemá problém o tom hovoriť. Inak je to pri duševných ochoreniach. Mnohí sa hanbia, že majú psychické problémy, hanbia sa často aj ich rodiny, čo len komplikuje a predlžuje čas liečby. Pritom približne pätina obyvateľov Slovenska trpí duševnou poruchou alebo žije v domácnosti s niekým, kto má psychické problémy. Väčšina pacientov nikdy nevyhľadá odbornú pomoc, pretože sa obávajú predsudkov v spoločnosti aj v práci – uvádza Liga za duševné zdravie. Zároveň upozorňuje, že máme nedostatok psychiatrov a psychológov, na čo doplácajú najmä mladí.
(zdroj: adobe stock)Pandémia, vojna a digitalizácia sú najväčšie stresory
Pod zhoršujúce sa duševné zdravie mladých sa podpisuje najmä pandémia, vojna na Ukrajine a digitalizácia spoločnosti. Hoci sa pandémia už skončila, dôsledky sú ďalekosiahle a stále sa prejavujú. Jedným z nich sú práve psychické problémy mladých. Pocit osamelosti u mladých ľudí narástol z 9 na 36 percent, do nebývalých rozmerov sa rozmohla kyberšikana. Stretlo sa s ňou až 26 percent detí alebo mladých ľudí. Osamelosť, algoritmy sociálnych sietí či mentálne choroby sú v súčasnosti novou pandémiou, v ktorej sú mladí doslova zacyklení. V Európe si pre duševné problémy každý deň zoberú život traja mladí ľudia.
Predplaťte si Magazín zdravia
https://www.petitpress.sk/predplatne/magazin-zdravia/
