V živote niekedy pociťujeme nepohodu, z ktorej viníme partnera, šéfa alebo situáciu, v ktorej sme sa ocitli. V takom prípade treba spozornieť. Je možné, že za životnou nepohodou je nespracovaný zážitok z minulosti a ľudia okolo vás či situácie, v ktorých sa ocitáte, vám ho len pripomenuli. Vtedy môže pomôcť trauma joga, o ktorej sme sa zhovárali s jedinečnou terapeutkou Dorothe Trasslovou.
Andrea Kavuličová: Prídeš raz za dva týždne a chceš byť vysekaná? Tak to ťa sklamem. Sme tréneri, nie kúzelníci Čítajte Z vlastnej skúsenosti viem, že keď som sa venovala práci, firme, rodine a nemala som vôbec čas zaoberať sa tým, ako sa mám, prišiel šok a telo ma zastavilo.
Deje sa to často. Sme nastavení robiť veci naplno pre iných, spoločnosť nás v tom dokonca podporuje. No rovnako ako v lietadle, kde najskôr potrebujete nasadiť masku sebe až potom svojmu dieťaťu, aj v živote platí, že kým sa nedokážeme postarať o seba, nevieme sa plnohodnotne postarať o nikoho iného.
No čo ak nedokážeme pomenovať, čo sa s nami deje? Nemám sa dobre, hanbím sa to priznať a požiadať o pomoc. Radšej svoje pocity potlačím.
Keď si všimneme, že sa vyhýbame pocitom a emóciám, mali by sme spozornieť. Je to signál, že niekedy v minulosti sme vyhodnotili, že naše emócie sú pre nás hrozbou. A bez nich síce dokážeme prežívať, ale nemôžeme žiť naplno.
Prečo by sme to mali robiť? Čo ak nám je relatívne dobre, máme prácu, rodinu, možno sme častejšie vyčerpaní alebo chorí, ale inak nám nič nechýba?
Predovšetkým to treba urobiť pre seba. Aj naše deti sa učia od nás. Sú výborní pozorovatelia. Vnímajú, či dokážem zastať sám seba pred autoritami, či si dokážem nájsť čas na to, čo ma baví, či žijem v súlade so svojimi hodnotami a či som celkovo v spojení so sebou a s prírodou. Lebo trauma nás od tohto všetkého oddeľuje.
(zdroj: archív D. T.)Ako sa to deje?
Trauma nie je to, čo sa stalo, samotná udalosť, ale to, čo sa udialo v našom tele a nervovom systéme, keď sa to stalo. Kde som poprel sám seba? Ako môžem odblokovať svoj potenciál?
Uzdravenie je znovuobnovenie spojenia – najskôr so sebou samým, so svojimi emóciami, s telom, a následne s najbližšími, komunitou, prírodou, svojimi hodnotami.
Keď sme sa „odpojili“, naše telo sa pripravilo na akciu, napríklad na boj, ak sme sa cítili ohrození. No keďže sme nemali dovolené ‚bojovať‘ s autoritou, telo túto energiu nepoužilo, uložilo si ju v sebe. A keď nám niekto pripomenie túto situáciu, opäť nastupuje stres a my sme ako napnutá pružina.
Ak toto rozpoznáme, vieme s tým niečo urobiť. Vieme sa začať napríklad hýbať, aby sme uvoľnili emočné napätie. V terapii využívame pohyb, trasenie a jogu na uvoľnenie starej energie, ktorá už pre nás nie je zdravá.
Predplaťte si Magazín zdravia
https://www.petitpress.sk/predplatne/magazin-zdravia/
